MENU

NAJčITANEJSIE

1 Recepty

Bez múky a cukru! Zdravý banánový chlieb len z piatich ingrediencií

2 Móda | Sex & vztahy

11 dôkazov, že sa do vás zamiloval a myslí to vážne

3 Sex & vztahy

Prvý sex a strata panenstva: Kedy je ten správny čas?

4 Recepty

Zdravé lievance zo špaldovej múky

Príbeh čitateľky: Popôrodná depresia ma zaskočila, ale pomohli mi…

Príbeh čitateľky: Popôrodná depresia ma zaskočila, ale pomohli mi…
Foto: pixabay.com

Sex & vztahy Zaujímavosti Zdravie

Popôrodná depresia môže mať mnoho podôb… Počas tej mojej som nikdy nechcela svojmu synovi ublížiť, skôr by som povedala, že som sa od neho chcela akosi odosobniť, aby som si všetko tak nepripúšťala a nemala o neho taký strach…

Na začiatok musím povedať, že som o sebe zmýšľala ako o silnej osobnosti, ktorú nemôže len tak niečo položiť. S mojím manželom sme sa zosobášili po dvojročnej známosti a obaja sme veľmi túžili po dieťatku. Lenže prirodzenou cestou to nešlo, a tak sme podstúpili dlhú cestu k umelému oplodneniu. Šťastím bolo, že sa počatie podarilo na prvýkrát. Nasledovalo deväť mesiacov tehotenstva, ktoré bolo celkom bezproblémové. A potom prišiel deň D. Po celodennom namáhaní sa mi cisárskym rezom konečne narodil zdravý synček. Bolo to šťastia a radosti. Ale len do chvíle, kým som si svojho drobca nepriniesla domov. Úzkosť som začala pociťovať už v nemocnici, keď som bola ponorená do víru nekonečných starostí a doma ten pocit nabral neutíchajúcu intenzitu. Zrejme to pozná každá mamička, ale asi nie každá sa tak rýchlo unaví a jej psychický stav sa začne značne zhoršovať.

Foto: pixabay.com
Foto: pixabay.com

Keď som prišla domov, bolo že to radosti. Najskôr nekončiace návštevy, darčeky a samé ňu-ňu… Čím dlhšie to trvalo, tým som bola nervóznejšia. No ešte horšie to bolo, keď všetci odišli, návštevy utíchli, manžel odišiel po týždňovej dovolenke opäť do práce.  Moja nervozita narastala a moja radosť zo syna sa deň za dňom strácala. Ja a moja snaha doviesť veci do dokonalosti má stáli množstvo energie, všetko som chcela mať tip-top, všetko dokonale čisté, vrátane a hlavne dieťatko, neustále som ho prezliekala, prebaľovala, všetko v postieľke som sa snažila mať uhladené, vyrovnané, prsníky vyumývané, pravidelne som pila litre bielej kávy, jedla som samé zdravé jedlá, všetky vecičky som hneď žehlila, prala, čítala som knihy, študovala vývoj dieťatka, neustále porovnávala a desila sa anomálií… proste všade samá depresia. Bála som sa všetkého, v noci som nespala, lebo som malému neustále kontrolovala dych, sledovala zmeny na jeho telíčku, cez deň som sa mu venovala, ako som len mohla, medzitým som sa snažila všetko upratať a podobne. Normálne som sa z toho všetkého zbláznila. Dokonca som začala byť zlá na svojich blízkych, na svojho manžela, ktorému som vyčítala, že mi dosť nepomáha a podobne. Nikdy som nechcela svojmu synovi ublížiť, skôr by som povedala, že som sa od neho chcela akosi odosobniť, aby som si všetko tak nepripúšťala a nemala o neho taký strach, myslela som, že ak svoju lásku k nemu akosi schladím, tak proste zmiernim ten pocit zúfalstva nad zodpovednosťou za túto malú osôbku po zvyšok môjho života.  Ešteže mám svoju maminu… Všimla si to takmer okamžite a okamžite ma tiež nasťahovala k nej domov. Zabudla som povedať, že sme s manželom po svadbe zostali bývať na hornom poschodí rodinného domu u jeho matky, s ktorou som však nemala príliš vrúcny vzťah. Späť k téme… Môj manžel v tom čase pracoval v Rakúsku a domov chodil na víkendy, veľmi ho trápil môj stav a okamžite súhlasil s mojou mamou, aby sme dočasne bývali u nej, kým sa nedám do poriadku. Jej rázna, ale láskavá starostlivosť, spolu s ostatnými členmi nášho skvelého rodinného klanu zo mňa urobili mamičku, ktorá si materstvo začala užívať. Ako?

Foto: pixabay.com
Foto: pixabay.com

Venovali mi svoju pozornosť, svoj čas, svoju ochotu, napríklad mi zabavili malého, zatiaľ čo ja som sa mohla pokojne vyspať a načerpať nové sily, mamina mi zbalila všetky tie knihy o vývoji dieťatka a držala ma nakrátko pri vyhľadávaní informácií na internete, ktoré človeka môžu omnoho viac zmiasť a vystrašiť, ako mu pomôcť. Túto dedukciu mi potvrdil aj detský lekár, ktorý si svojim prístupom získal moju dôveru a ktorému som sa so svojimi problémami čiastočne zdôverila. Postupne som si začala vo veciach vytvárať systém, spoznávala som svojho syna, seba, prichádzala som na to, ako si veci zjednodušiť, ako malého utíšiť, ako ho zabaviť, ako ho pohodlne nakŕmiť, jednoducho okúpať… Spoznala som seba a svoje možnosti, nadobudla som stratenú sebadôveru a stala sa maminou, ktorá sa teší zo svojho syna, ku ktorému medzičasom pribudol druhý.

Keď sa teraz spätne zamyslím nad neľahkým obdobím, ktoré som po pôrode svojho prvého a vytúženého syna zažila, uvedomujem si, že dnešný svet kladie na ženu a na jej schopnosť byť matkou veľmi vysoké nároky. Áno, teraz sa mi všetky tie veci okolo popôrodnej depresie čítajú ľahšie a aj ľahšie ich chápem. Som na 90 % presvedčená, že za to, že som sa do tej situácie dostala, vďačím idealizácii materstva. Všetko som si naštudovala, ako dojčiť, ako prebaľovať, ako dieťa kúpať, utíšiť a podobne, a keď to nefungovalo, moje sebavedomie sa začalo rúcať. Nehovorím, že si netreba veci naštudovať, ale v prvom rade sa treba pripraviť na to, že dieťa sa nevyvíja podľa žiadnej príručky a každé je úplne individuálne a že minimálne prvé tri mesiace sú o spoznávaní nielen dieťatka, ale aj samej seba a o prispôsobovaní sa jeden druhému a zároveň oboch prostrediu, v ktorom žijú. A to všetko sa nedá bez podpory najbližších, ktorí sú pripravení podržať a pomôcť čerstvej mamičke vyrovnať sa s novou celoživotnou úlohou.

Komentáre

Top

Tento web používa na poskytovanie služieb, personalizáciu reklám a analýzu návštevnosti súbory cookie. Používaním tohto webu s tým súhlasíte. Informácie

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close